Slovensko potrebuje modernú a silnú elektrizačnú sústavu. Ak však investícia realizovaná na našom území vytvára významnú časť hodnoty za hranicami, jej náklady nemôžu automaticky zostať iba slovenským odberateľom. Nová energetika preto potrebuje nielen nové vedenia, ale aj spravodlivejší model financovania a lepšie využitie lokálnej flexibility.
Európsky trh s elektrinou je postavený na myšlienke voľného cezhraničného obchodu. Elektrina má prúdiť tam, kde je v danej chvíli potrebná a kde má najvyššiu hodnotu. Tento princíp zvyšuje bezpečnosť dodávok, podporuje hospodársku súťaž a umožňuje efektívnejšie využívať výrobné zdroje.
Má však jednu zásadnú slabinu.
Trh s elektrinou je európsky, ale elektrické vedenia sa stále plánujú, financujú a premietajú do taríf prevažne na národnej úrovni.
Vzniká tak otázka, ktorá bude s ďalšou integráciou obnoviteľných zdrojov čoraz dôležitejšia:
Ak vedenie stojí na Slovensku, ale významná časť jeho úžitku vzniká za hranicami, kto má zaplatiť investíciu?
Levice ako príklad väčšieho európskeho problému
Konkrétnym príkladom je pripravovaná rekonfigurácia prenosovej sústavy v oblasti Levíc.
SEPS plánuje zaústenie vedenia V492 do elektrickej stanice Levice a prepojenie vedení V490 a V449. Výsledkom má byť dlhé 400 kV prepojenie Veľký Ďur – Göd v Maďarsku.
Odhadované investičné náklady dosahujú približne 17,3 milióna eur a realizácia projektu sa predpokladá v rokoch 2027 až 2029.
Projekt má odstrániť úzke miesto v slovenskej prenosovej sústave, zvýšiť jej bezpečnosť pri výpadkoch a údržbe a zároveň pomôcť splniť európsku požiadavku sprístupňovať trhu najmenej 70 % prenosovej kapacity.
Zaujímavý je však najmä jeho cezhraničný efekt.
Prenosová schopnosť profilu medzi Slovenskom a Maďarskom sa má zvýšiť približne:
- o 760 MW v smere zo Slovenska do Maďarska,
- iba o 100 MW v opačnom smere.
Táto výrazná asymetria ukazuje, že projekt má silný regionálny rozmer. Fyzicky sa realizuje na Slovensku, no ovplyvní obchodovanie a prenos elektriny v podstatne širšom priestore strednej a juhovýchodnej Európy.
Neznamená to, že Slovensko z projektu nič nemá
Bolo by príliš zjednodušené tvrdiť, že Slovensko investíciu zaplatí a všetky výhody získa Maďarsko.
Posilnenie tejto časti siete môže mať pre Slovensko niekoľko významných prínosov:
- bezpečnejšie vyvedenie výkonu z jadrových elektrární Mochovce,
- zníženie rizika preťaženia vnútorných vedení,
- vyššiu odolnosť sústavy pri poruchách a plánovaných odstávkach,
- lepší prístup slovenských výrobcov na zahraničné trhy,
- väčšiu možnosť dovozu elektriny v kritických hodinách,
- efektívnejšie využitie cezhraničných kapacít.
Pre Slovensko je silná prenosová sústava nevyhnutná. Najmä po nábehu ďalšieho jadrového bloku, raste decentralizovanej výroby a postupnej elektrifikácii priemyslu, dopravy a vykurovania.
Spor preto nemá byť o tom, či máme modernizovať vedenia.
Otázkou je, aká časť celkovej ekonomickej hodnoty investície vznikne na Slovensku a aká v ostatných krajinách regiónu. A následne, či tomuto rozdeleniu prínosov zodpovedá aj rozdelenie nákladov.
Väčšia kapacita automaticky neznamená lacnejšiu elektrinu
Pri diskusii o cezhraničných vedeniach sa často používa argument, že väčšie prepojenie prinesie nižšie ceny elektriny. To môže byť pravda, ale nie vždy a nie v každej hodine.
Ak je elektrina na Slovensku lacnejšia ako v Maďarsku, vyššia exportná kapacita umožní predať väčší objem elektriny na drahší trh. To je výhodné pre výrobcov, ale zároveň to môže tlačiť slovenskú veľkoobchodnú cenu nahor.
Ak je naopak elektrina na Slovensku drahšia alebo jej máme nedostatok, silnejšie prepojenie môže zvýšiť dovoz, znížiť cenu a posilniť bezpečnosť dodávok.
Väčšia cezhraničná kapacita preto neznamená automaticky nižšiu cenu. Znamená predovšetkým väčšiu cenovú integráciu s okolitými trhmi.
Pre slovenský priemysel je to zásadný rozdiel. Priemysel nepotrebuje iba viac vedení. Potrebuje stabilné, predvídateľné a medzinárodne konkurencieschopné celkové náklady na elektrinu – vrátane komodity, distribúcie, prenosu, rezervovanej kapacity a systémových služieb.
Ak modernizácia siete zvýši slovenské regulované poplatky, ale jej ekonomické prínosy sa rozdelia medzi viacero štátov, musíme vedieť preukázať, že slovenský priemysel neplatí neprimerane veľkú časť spoločného európskeho účtu.
Fyzický tok nie je to isté ako obchodný tok
Elektrina sa nespráva podľa štátnych hraníc ani podľa uzatvorených obchodných kontraktov. Tečie podľa fyzikálnych vlastností sústavy – predovšetkým podľa impedancie jednotlivých trás a aktuálneho zapojenia siete.
Elektrina pretekajúca cez Slovensko preto nemusí byť výsledkom obchodu medzi slovenským výrobcom a maďarským odberateľom. Môže ísť o súčasť toku medzi inými krajinami alebo o neplánované slučkové toky vyvolané výrobou a spotrebou v širšom regióne.
Pri určovaní skutočných beneficientov investície preto musíme rozlišovať:
- technickú prenosovú schopnosť,
- kapacitu sprístupnenú trhu,
- pridelenú obchodnú kapacitu,
- reálne fyzické toky,
- plánované obchodné výmeny,
- neplánované a slučkové toky.
Bez takéhoto rozlíšenia nemožno spravodlivo vypočítať, kto z investície profituje a kto by mal znášať jej náklady.
Európsky mechanizmus existuje, ale má úzke hranice
Európske právo pozná mechanizmus cezhraničného rozdelenia nákladov označovaný ako CBCA – Cross-Border Cost Allocation.
Článok 16 nariadenia TEN-E umožňuje pri projektoch spoločného alebo vzájomného záujmu, teda PCI a PMI, rozdeliť oprávnené investičné náklady medzi prevádzkovateľov sústav v krajinách, ktorým projekt prináša čistý pozitívny efekt.
Pri rozhodovaní sa môžu zohľadňovať ekonomické, sociálne a environmentálne prínosy, bezpečnosť dodávok, flexibilita, solidarita a ďalšie regionálne efekty.
Problémom je, že rekonfigurácia pri Leviciach sa v súčasnosti nenachádza na zozname projektov PCI/PMI. Mechanizmus CBCA sa preto na ňu nevzťahuje, hoci jej cezhraničný efekt môže byť významný.
Zároveň sa ukazuje, že ani pri oprávnených projektoch nefunguje cezhraničné rozdelenie nákladov ideálne. V elektrickej infraštruktúre sa náklady prakticky neprenášali na nehostiteľské štáty. Mechanizmus slúžil najmä ako predpoklad pre získanie európskej podpory z programu Connecting Europe Facility.
Európa tak vytvorila spoločný energetický trh, ale zatiaľ nedokončila spoločnú logiku financovania infraštruktúry, ktorú tento trh potrebuje.
Nové vedenie nemusí byť vždy jediným riešením
Každé úzke miesto v sústave nemožno automaticky riešiť iba výstavbou ďalšieho vedenia.
Klasické posilnenie siete má vysokú životnosť a veľký strategický význam, ale príprava a povoľovanie môžu trvať roky. Preto by sa pri každej väčšej investícii mali transparentne porovnávať aj alternatívy:
- batériové úložiská,
- fázovo regulačné transformátory,
- dynamické určovanie prúdovej zaťažiteľnosti vedení,
- rekonfigurácia siete,
- riadenie výroby a spotreby,
- lokálna flexibilita priemyselných podnikov,
- agregácia decentralizovaných energetických zdrojov.
Nejde o tvrdenie, že BESS dokáže nahradiť každé vedenie. Nedokáže.
Batéria nevyrieši trvalú potrebu prenášať stovky megawattov počas celého dňa. Môže však riešiť krátkodobé preťaženia, odkladať časť sieťových investícií, poskytovať podporné služby a stabilizovať konkrétny uzol v čase, keď je to najviac potrebné.
Rozhodovanie by preto nemalo stáť na otázke „vedenie alebo batéria“. Správna otázka je:
Aká kombinácia vedení, riadenia siete a flexibility prinesie požadovaný výsledok s najnižšími celkovými nákladmi?
Lokalita bude pri BESS čoraz dôležitejšia
Doterajší rozvoj batériových úložísk sa často sústreďuje najmä na dostupnosť pripojenia a príjmy z podporných služieb.
S rastúcim objemom BESS však bude čoraz dôležitejšie aj to, kde presne je batéria pripojená.
Dve batérie s rovnakým výkonom a kapacitou nemusia mať pre sústavu rovnakú hodnotu. Úložisko umiestnené pri preťaženom uzle môže:
- absorbovať energiu v čase lokálneho prebytku,
- dodávať výkon pri nedostatku,
- znižovať zaťaženie konkrétneho vedenia,
- podporovať napätie a stabilitu siete,
- oddialiť alebo zmenšiť potrebu klasickej investície.
Takúto lokalizačnú hodnotu však musí trh alebo regulácia vedieť oceniť. Ak BESS dostáva rovnakú odmenu bez ohľadu na miesto pripojenia, investor nemá dostatočný ekonomický signál postaviť ho tam, kde ho sústava najviac potrebuje.
Slovensko preto potrebuje vytvoriť podmienky pre obstarávanie lokálnej flexibility zo strany prevádzkovateľov prenosovej a distribučných sústav.
Aká by mala byť slovenská pozícia
Slovensko by nemalo brzdiť cezhraničné prepájanie ani sa uzatvárať pred európskym trhom. Ako geograficky významná tranzitná krajina však musí dôslednejšie presadzovať vlastné ekonomické záujmy.
Potrebujeme najmä:
- Regionálnu analýzu nákladov a prínosovPri každom vnútroštátnom projekte s významným cezhraničným efektom by malo byť jasné, kde vznikajú jeho ekonomické, bezpečnostné a systémové prínosy.
- Rozdelenie nákladov podľa skutočného úžitkuAk preukázateľná časť hodnoty vzniká v iných krajinách, náklady by nemali zostať iba v slovenských sieťových tarifách.
- Rozšírenie mechanizmov aj mimo projektov PCI/PMICezhraničný význam projektu nevzniká administratívnym zaradením na európsky zoznam. Vzniká jeho reálnym vplyvom na sústavu a trh.
- Prednostné využitie výnosov z cezhraničného obchoduPred premietnutím investície do taríf by sa mali maximálne využiť dostupné príjmy z preťaženia a európske zdroje financovania.
- Povinné porovnanie sieťových a flexibilných riešeníPri väčších investíciách by sa mala porovnať klasická výstavba s BESS, riadením tokov, digitalizáciou a flexibilitou spotreby.
- Ochranu konkurencieschopnosti slovenského priemysluKaždé rozhodnutie musí posudzovať nielen bezpečnosť sústavy, ale aj dopad na celkovú cenu elektriny pre energeticky náročné podniky.
Energetická suverenita neznamená izoláciu
Slovensko potrebuje silné prepojenie s európskou elektrizačnou sústavou. Izolovaný trh by bol drahší, menej likvidný a zraniteľnejší pri výpadkoch veľkých zdrojov.
Energetická suverenita preto neznamená odpojenie od susedov. Znamená schopnosť rozumieť vlastnej hodnote v spoločnom systéme a dokázať ju primerane oceniť.
Ak slovenské vedenia pomáhajú prenášať elektrinu do ďalších štátov, je to strategická výhoda. Nesmie sa však automaticky zmeniť na jednostranný náklad slovenských domácností a priemyslu.
Budúcnosť európskej energetiky nebude stáť iba na nových elektrárňach. Bude stáť na kombinácii vedení, úložísk, flexibility, digitálneho riadenia a férového rozdelenia nákladov.
Preto základná otázka neznie, či máme budovať európsku sieť, skor či …
Dokáže Európa zabezpečiť, aby peniaze na infraštruktúru nasledovali miesto, kde vzniká jej skutočný úžitok?
Jozef Sarnóczay
Celá debata | RSS tejto debaty