Energetika budúcnosti

SAPI vo svojej správe “ SR priemysel potrebuje elektrinu z obnoviteľných zdrojov “ pomenovala problém, ktorý už nemožno redukovať na spor medzi priaznivcami jadra a obnoviteľných zdrojov… ale … .

Slovenský priemysel bude potrebovať viac elektriny. Elektrifikácia dopravy, vykurovania, chladenia a časti výrobných procesov zvýši spotrebu ešte skôr, ako môže byť dokončený nový jadrový zdroj.

Súhlasím preto so základnou diagnózou článku, ak začneme nedostatok nových kapacít riešiť až vtedy, keď sa prejaví vo výrobe, cenách a investičných rozhodnutiach, bude neskoro.

Riešenie však podľa môjho názoru nemožno zhrnúť iba do vety, že priemysel potrebuje viac elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Presnejšie je tvrdiť …

Slovenský priemysel potrebuje dostatok cenovo konkurencieschopnej, nízkoemisnej, preukázateľne čistej a zároveň spoľahlivo dostupnej energie. OZE sú jej nevyhnutnou súčasťou, nie však samostatným riešením.

Jadro verzus OZE je nesprávne postavená otázka

Nový jadrový zdroj nám nevyrieši potrebu výkonu v horizonte najbližších piatich až desiatich rokov. Fotovoltika a vietor sa dajú vybudovať rýchlejšie, no ich výroba závisí od počasia a času.

Slovensko preto nepotrebuje vyberať víťaza medzi jadrom a OZE. Potrebuje funkčný energetický systém:

–       jadro ako stabilný nízkoemisný základ,

–       vodné zdroje a cezhraničné prepojenia,

–       fotovoltiku a vietor ako rýchlo dostupné domáce bezpalivové zdroje,

–       BESS, flexibilitu a riadenie spotreby,

–       modernizované distribučné a prenosové siete,

–       záložné a regulačné zdroje pre obdobia, keď OZE nevyrábajú dostatočne.

Každá z týchto technológií rieši inú časť problému. Až ich správna kombinácia vytvára bezpečnú a ekonomicky udržateľnú energetiku.

LCOE nie je cena elektriny na faktúre

V diskusii sa často porovnáva LCOE jednotlivých zdrojov. Vietor a fotovoltika dnes skutočne patria medzi najlacnejšie nové výrobné zdroje.

LCOE však nehovorí, kedy je elektrina k dispozícii ani koľko zaplatí priemyselný odberateľ za jej dodanie v požadovanom profile.

K výrobnej cene treba pripočítať alebo samostatne vyhodnotiť:

–       odchýlku a profilovanie výroby,

–       distribúciu a prenos,

–       systémové služby,

–       akumuláciu a jej straty,

–       degradáciu batérií,

–       curtailment,

–       rezervný výkon,

–       náklady na pripojenie a riadenie.

Priemyselný podnik totiž nepotrebuje iba ročný súčet megawatthodín. Potrebuje energiu v konkrétnej štvrťhodine, v požadovanom výkone, kvalite a s prijateľnou mierou rizika.

Batérie sú nevyhnutné, ale nie sú všeliekom

BESS dokáže veľmi efektívne zabezpečiť peak shaving, time shifting, riadenie rezervovanej kapacity, znižovanie odchýlky, služby flexibility či krátkodobé zálohovanie.

Nevyrieši však sama niekoľkodňové obdobie bez dostatočného slnka a vetra ani sezónny rozdiel medzi letnou výrobou a zimnou spotrebou.

Pozor si treba dať aj na komunikované ceny batérií. Cena batériového článku alebo packu nie je cenou kompletného BESS projektu. Reálne riešenie zahŕňa PCS, transformáciu, rozvádzače, EMS, HVAC, protipožiarnu ochranu, projektovanie, montáž, revízie, pripojenie a servis.

Ak chceme robiť seriózne rozhodnutia, musíme porovnávať kompletné systémy, nie izolované katalógové ceny.

Preukázateľný pôvod elektriny je nový faktor konkurencieschopnosti

Slovensko má vďaka jadru a vode veľmi nízkoemisnú výrobu elektriny. To je obrovská strategická výhoda.

Pre mnohé firmy však už nestačí nízka priemerná uhlíková stopa národného mixu. Automobilky, výrobcovia batérií a ich dodávatelia musia vedieť preukázať, odkiaľ energia pochádza a ako sa započíta do uhlíkovej stopy konkrétneho výrobku.

Rozhodujú preto aj:

–       záruky pôvodu,

–       PPA kontrakty,

–       vlastná výroba,

–       uhlíkový reporting,

–       požiadavky odberateľov a materských spoločností.

To už nie je iba otázka ESG alebo marketingu. Je to podmienka účasti v dodávateľskom reťazci a v niektorých prípadoch aj rozhodovania o umiestnení novej investície.

Ani PPA však nie je automaticky jednoduché riešenie. Potrebujeme rozlišovať fyzické a virtuálne PPA, on-site a off-site zdroje, pay-as-produced a baseload produkty, cenu odchýlky, profilovanie, náhradnú dodávku a kreditné riziko kontraktu uzatvoreného na desať či pätnásť rokov.

Pôvodný naratív, že ….. Najlacnejšai energia je tá ktorú podnik vyrobí a minie u seba……

Nová realita je, že …….Najlacnejšia energia je tá, ktorú podnik dokáže správne riadiť.

Budúcnosť priemyselnej energetiky podľa mňa nie je v nákupe jednej alebo viacerých technológii .

Je v optimalizácii celého odberného miesta, alebo odberných miest zákazníka.

Správny postup začína analýzou 15-minútového diagramu spotreby a pokračuje optimalizáciou kombinácie:

–       vlastnej fotovoltiky,

–       batériového úložiska,

–       riadenia výroby a spotreby,

–       peak shavingu a rezervovanej kapacity,

–       flexibililných služieb,

–       PPA kontraktu alebo dodávateľského produktu,

–       záruk pôvodu a uhlíkového reportingu.

–       a TOP …. je byť pripravený monetizovať budúce príležitosti skôr než sa stanú virálom.

Cieľom nemá byť nainštalovať čo najväčšiu FVE alebo BESS, alebo výkonnú vrtuľu. Cieľom má byť nájsť riešenie, ktoré znižuje celkové náklady, obmedzuje riziká a zvyšuje energetickú bezpečnosť podniku.

Energetická politika musí byť priemyselnou politikou

Slovensko dlhodobo rieši ceny energií pre domácnosti, no oveľa menej systematicky rieši konkurencieschopnosť podnikov, ktoré vytvárajú pracovné miesta, export a príjmy verejných rozpočtov.

Ak bude slovenský priemysel platiť za energiu výrazne viac než konkurencia, nepomôže mu ani lacnejšia pracovná sila, dobrá logistika či dlhoročná výrobná tradícia.

Potrebujeme preto:

–       stabilné a predvídateľné pravidlá,

–       rýchlejšie, ale odborne vedené povoľovanie,

–       reálnu mapu pripojiteľnej kapacity,

–       modernizáciu sietí,

–       odstránenie prekážok pre BESS, agregáciu a flexibilitu,

–       funkčný trh s PPA,

–       zapojenie obcí a spravodlivé lokálne benefity,

–       presun pozornosti od ceny komodity ku konečnej cene energie pre podnik.

Veterné elektrárne nemožno presadzovať proti obciam a keď nesúhlasia tak ich uplácať a posielať na nich školených lobistov. ( aj keď väčšina z nich sú neodborný amatéri ). Rovnako však nemožno každú diskusiu zastaviť mýtom, politickým heslom alebo automatickým odmietnutím.

Projekty sa musia posudzovať podľa technickej vhodnosti, vplyvu na životné prostredie, dostupnosti siete, ekonomiky a prínosu pre región.

Nie sme odkázaní vybrať si medzi jadrom a OZE. Alebo medzi baterkou na sekundárnu reguláciu alebo žalobou.

Zdravý rozum velí, ak dáta, ekonomika a práva človeka a ochrana prírody dávajú konkrétny výsledok, môžme budovať stratégiu. Bez toho je to ako poslielať peniaze do lotérie a čakať na štastie že sa to možno raz podarí, ak do vtedy nedôjdu zdroje.

Môžeme mať jadro ako stabilný základ, OZE ako rýchlo dostupnú domácu výrobu, batérie a flexibilitu na riadenie výkonu a inteligentné energetické riešenia priamo v podnikoch.

Diskusia sa preto nemá viesť o tom, koľko chceme panelov, turbín alebo reaktorov.

Má sa viesť o tom, ako zabezpečíme, aby mal slovenský priemysel elektrinu:

–       za konkurencieschopnú cenu,

–       vtedy, keď ju potrebuje,

–       v požadovanom výkone a kvalite,

–       s preukázateľným pôvodom,

–       bez nebezpečnej závislosti od jedného zdroja, technológie alebo dodávateľa.

Nie jadro proti OZE. Nie ideológia proti ideológii.

Lacná energia. Bezpečný systém. Konkurencieschopný slovenský priemysel.

To by mal byť skutočný cieľ slovenskej energetickej politiky.

Jozef Sarnóczay