Energetika budúcnosti

Slovenská energetika vstupuje do obdobia, v ktorom už nebude rozhodovať iba to, koľko elektriny dokážeme vyrobiť. Čoraz dôležitejšie bude, kedy ju vyrobíme, kde ju spotrebujeme, či ju dokážeme uložiť a ako flexibilne dokážeme riadiť výrobu, spotrebu a možnosti elektrizačnej sústavy.

Slovensko má v európskom porovnaní špecifickú východiskovú pozíciu. Silná jadrová výroba poskytuje stabilný základ elektroenergetiky, popri nej však rýchlo rastie decentralizovaná výroba, predovšetkým fotovoltika.

Len počas roku 2025 pribudlo podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky približne 243 MW nového fotovoltického výkonu a celkový výkon slovenských fotovoltických elektrární sa dostal približne na 1 357 MW.

To však otvára ďalšiu otázku.

Je naším cieľom iba vyrábať viac elektriny?

Alebo potrebujeme začať riešiť, ako z každej vyrobenej, uskladnenej alebo nespotrebovanej MWh vytvoriť čo najvyššiu ekonomickú a systémovú hodnotu?

Práve tu sa začína ďalšia etapa slovenskej energetiky.

FVE už nestačí hodnotiť podľa toho, koľko MWh ročne vyrobí

Dlhé roky sa investícia do fotovoltiky posudzovala relatívne jednoducho.

Aká bude veľkosť elektrárne?

Koľko MWh ročne vyrobí?

Koľko elektriny nahradí zo siete?

Aká bude návratnosť investície?

Takýto pohľad však postupne prestáva stačiť.

Hodnota jednej MWh totiž nie je počas celého dňa rovnaká.

Elektrina vyrobená v čase vysokej spotreby môže mať pre podnik úplne inú ekonomickú hodnotu ako elektrina vyrobená v okamihu, keď je lokálna spotreba nízka a prebytok musí odísť do siete.

Preto sa pri priemyselnom odbernom mieste treba pýtať nielen:

Koľko dokážeme vyrobiť?

Ale predovšetkým:

Kedy elektrinu vyrábame, kedy ju spotrebujeme a čo dokážeme urobiť s rozdielom medzi výrobou a spotrebou?

Presne rovnaký princíp zdôrazňuje aj pôvodná diskusia o budúcnosti maďarskej energetiky – investície by sa nemali automaticky posudzovať podľa konkrétnej technológie, ale podľa toho, kde investované euro vytvorí najvyšší ekonomický a energetický efekt.

Nejde o jadro verzus obnoviteľné zdroje

Slovenská diskusia má jednu zvláštnosť.

Veľmi ľahko sa zmení na súboj jednotlivých technológií.

Jadro alebo OZE.

Fotovoltika alebo stabilné zdroje.

Batérie alebo rozvoj siete.

Takto však moderná elektrizačná sústava nefunguje.

Jednotlivé technológie plnia rozdielne úlohy.

Jadrová energetika dokáže poskytovať veľké množstvo stabilnej výroby.

Fotovoltika vyrába decentralizovane priamo pri spotrebe a znižuje potrebu odberu zo siete v čase svojej výroby.

Batériové úložisko dokáže energiu presúvať v čase, meniť priebeh zaťaženia odberného miesta a poskytovať flexibilitu.

Riadenie spotreby zase umožňuje časť dopytu presunúť do obdobia, keď je elektriny dostatok alebo je lacnejšia.

Nejde teda o výber jednej technológie.

Ide o ich správnu kombináciu.

Aj pôvodný článok upozorňuje, že odolný energetický systém stojí na kombinácii stabilných zdrojov, obnoviteľnej výroby, akumulácie, silnej siete, rezerv a flexibilnej spotreby.

Zo siete sa stáva čoraz cennejší zdroj

Jednou z najväčších tém ďalšieho rozvoja energetiky nebude samotná výroba.

Bude ňou kapacita siete.

Každý nový zdroj, batériové úložisko alebo veľký spotrebiteľ potrebuje pripojenie. Výstavba nových vedení a transformovní je však kapitálovo náročná a časovo zdĺhavá.

Aj Slovensko preto postupne mení spôsob uvažovania o pripájaní nových technológií.

Od 1. júla 2026 slovenské pravidlá umožňujú flexibilné pripojenie OZE a batérií, ktoré má umožniť pripájanie nových zariadení aj v oblastiach, kde je klasická kapacita siete obmedzená.

Už v júni 2025 SEPS zvýšila limitný inštalovaný výkon určený z pohľadu flexibility pre pripájanie FVE a veterných elektrární zo 747 MW na 917 MW.

To ukazuje dôležitý posun.

Budúcnosť totiž nemusí byť iba:

„Postavme väčšiu sieť.“

Čoraz častejšie môže znieť:

„Využime existujúcu sieť inteligentnejšie.“

A práve tu získavajú hodnotu batériové úložiská, flexibilné pripojenie, aktívne riadenie výkonu, predikcia výroby a spotreby či riadenie odberných miest.

BESS nie je iba batéria

Pri batériových úložiskách robíme často rovnakú chybu ako v minulosti pri fotovoltike.

Začíname technológiou.

Koľko MWh?

Koľko MW?

Koľko stojí jeden kWh kapacity?

Aká je návratnosť?

To všetko sú legitímne otázky.

Nie sú však prvé.

Prvá otázka by mala znieť:

Aký problém má batéria vyriešiť a kde má vytvárať ekonomickú hodnotu?

Na jednom odbernom mieste môže byť hlavnou úlohou BESS zvýšenie využitia vlastnej fotovoltiky.

Na inom zníženie výkonových špičiek.

Inde môže byť rozhodujúce presúvanie odberu medzi hodinami s rozdielnou cenou elektriny.

Ďalší projekt môže využívať batériu ako zdroj flexibility alebo pre podporné služby.

A niekde môže byť zásadná záloha výroby.

SEPS už dnes obstaráva viacero kategórií podporných služieb vrátane FCR, aFRR a mFRR, čo vytvára priestor aj pre flexibilné zdroje spĺňajúce príslušné technické a trhové podmienky.

Preto ekonomiku BESS nemožno správne vyhodnotiť iba prostredníctvom jednej funkcie.

Hodnota batérie vzniká skladaním viacerých spôsobov využitia – tzv. value stackingom.

Najdrahšia energia môže byť tá, ktorú vôbec nemusíme spotrebovať

Súčasťou energetickej transformácie pritom nemusí byť iba ďalšia výroba.

Veľký potenciál sa nachádza priamo vo vnútri priemyselných prevádzok.

Riadenie technológií.

Energetická efektívnosť.

Rekuperácia a využitie odpadového tepla.

Riadenie HVAC.

Posun výrobných procesov.

Peak shaving.

Optimalizácia rezervovanej kapacity.

Prediktívny energetický manažment.

Pôvodný článok veľmi presne pomenúva princíp, ktorý je rovnako relevantný aj pre Slovensko:

ak dokáže podnik určitým opatrením trvalo znížiť svoju spotrebu, môže mať takáto investícia rovnakú alebo vyššiu hodnotu ako výstavba ďalšej výrobnej kapacity.

To zásadne mení spôsob, ako by sa mali priemyselné energetické projekty pripravovať.

Nemalo by sa začínať katalógom technológií.

Malo by sa začínať dátami.

Z pasívneho odberateľa vzniká aktívne energetické odberné miesto

Priemyselný podnik bol v minulosti predovšetkým spotrebiteľom.

Elektrinu odoberal.

Dodávateľ ju fakturoval.

Distribučná spoločnosť zabezpečovala prenos cez svoju sústavu.

Tento model sa mení.

Dnešná priemyselná prevádzka môže súčasne:

• spotrebúvať elektrinu,
• vyrábať ju vo vlastnej FVE,
• ukladať energiu do BESS,
• presúvať spotrebu v čase,
• riadiť výkonové špičky,
• pracovať s dynamikou trhových cien,
• zdieľať elektrinu,
• poskytovať flexibilitu,
• a podľa konkrétneho modelu vytvárať dodatočné výnosy.

Inteligentné meranie je pritom základným predpokladom detailnejšieho riadenia. ÚRSO uvádzalo v marci 2026 viac ako 600-tisíc nainštalovaných inteligentných meracích systémov na Slovensku a pripravovaná regulačná politika na roky 2028 – 2032 má ďalej pracovať s inteligentným meraním a udržateľným rozvojom distribučných sústav.

Samotný elektromer však energiu neušetrí.

Hodnotu vytvára až rozhodovanie postavené na dátach.

Najlepšia technológia nemusí byť najlepšia investícia

Predstavme si priemyselný podnik, ktorý uvažuje o investícii do energetiky.

Má niekoľko možností.

Môže postaviť ďalších 500 kWp FVE.

Môže kúpiť 1 MWh batériu.

Môže modernizovať technológiu.

Môže znížiť maximálny odoberaný výkon.

Môže zmeniť spôsob nákupu elektriny.

Môže zaviesť energetický manažment.

Môže časť spotreby posunúť do výhodnejších hodín.

Ktorá investícia je správna?

Bez poznania dát to nevieme.

A veľmi často nebude najlepším riešením ani jedna z nich samostatne.

Optimálnym výsledkom môže byť napríklad:

menšia FVE + menší BESS + riadenie spotreby + optimalizácia rezervovanej kapacity + obchodná stratégia.

To je podstatný rozdiel medzi predajom technológie a energetickou optimalizáciou.

Budúcnosť je v optimalizácii celého odberného miesta

Slovenská energetika preto nepotrebuje iba diskusiu o tom, koľko ďalších MW výrobných zdrojov dokážeme postaviť.

Rovnako dôležité otázky sú:

Koľko existujúcej výroby dokážeme efektívnejšie využiť?

Koľko spotreby dokážeme presunúť v čase?

Koľko výkonových špičiek dokážeme odstrániť?

Koľko energie dokážeme uložiť a použiť v hodnotnejšom okamihu?

Koľko flexibility môže priemysel ponúknuť energetickému systému?

A predovšetkým:

Kde vytvorí jedno investované euro najväčšiu hodnotu?

Práve táto otázka by mala byť na začiatku energetického projektu.

Nie otázka, ktorú technológiu chceme kúpiť.

FVE, BESS ani lacnejšia elektrina samy osebe nie sú energetická stratégia

Fotovoltika je technológia.

Batériové úložisko je technológia.

Inteligentný elektromer je technológia.

EMS je technológia.

Ani jedna z nich automaticky nevytvára optimálny ekonomický výsledok.

Hodnota vzniká až ich integráciou.

Keď dokážeme výrobu, spotrebu, akumuláciu, kapacitu siete a energetický trh riadiť ako jeden systém.

Preto sa ďalšia etapa slovenskej energetiky nemusí odohrávať iba na úrovni nových elektrární.

Môže sa odohrávať priamo v tisícoch priemyselných odberných miest.

Tam, kde už dnes existuje spotreba, výroba, pripojenie do siete a priestor pre flexibilitu.

A práve tam môže vzniknúť jedna z najzaujímavejších energetických príležitostí nasledujúcich rokov:

nie vyrobiť viac energie za každú cenu, ale vytvoriť väčšiu hodnotu z každej MWh, ktorú už máme k dispozícii.

Dodať technológiu je iba začiatok.

Skutočná hodnota vzniká vtedy, keď ju dokážeme integrovať, riadiť a monetizovať.

Jozef Sarnóczay