Cena batérie je iba jedna časť ekonomiky BESS. O návratnosti projektu môžu čoraz viac rozhodovať podmienky pripojenia, sieťové poplatky, prístup k dátam a možnosť kombinovať viacero zdrojov výnosov.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pripravuje novú regulačnú politiku na obdobie 2028 až 2032. Pre slovenskú energetiku pôjde o dôležitý dokument, pretože nastaví smer regulácie na ďalších päť rokov.
Pre segment batériových úložísk je jeho príprava mimoriadne zaujímavá.
Nie preto, že by regulačná politika automaticky znamenala podporu nákupu batérií alebo garantovala ekonomiku BESS projektov.
Podstatnejšia je iná otázka:
Aké podmienky vytvorí regulácia pre pripojenie, prevádzku a monetizáciu batériových úložísk?
Práve tu sa môže rozhodovať o tom, či bude BESS na Slovensku iba technicky zaujímavým zariadením, alebo plnohodnotným energetickým aktívom.
ÚRSO potvrdilo, že nová regulačná politika bude pokrývať obdobie 2028 – 2032. Verejné pripomienkovanie návrhu je avizované do konca novembra 2026 a finálny dokument má byť prijatý v roku 2027.
BESS nie je klasický spotrebič ani výrobca
Batériové úložisko má z pohľadu elektrizačnej sústavy osobitné postavenie.
Keď sa nabíja, elektrinu odoberá.
Keď sa vybíja, môže elektrinu dodávať späť do siete alebo ju využiť priamo v odbernom mieste.
Jeho hlavnou funkciou však nie je spotreba ani výroba elektriny.
BESS presúva energiu v čase a poskytuje flexibilitu.
A práve preto je dôležité, aby regulačné a tarifné pravidlá dokázali rozlišovať medzi konečnou spotrebou elektriny a energiou, ktorá je iba dočasne uložená.
Európsky regulačný rámec už dnes stanovuje, že sieťové tarify nemajú diskriminovať energetické úložiská a nemajú vytvárať prekážky pre flexibilitu či vlastnú spotrebu. Pri aktívnych zákazníkoch s úložiskom zároveň smernica EÚ upravuje ochranu pred určitými dvojitými poplatkami a umožňuje poskytovanie viacerých služieb súčasne, pokiaľ je to technicky možné.
Najdôležitejšia otázka: sieťové poplatky
Jednou z kľúčových tém ekonomiky BESS sú poplatky spojené s elektrinou, ktorá cez batériu pretečie.
Predstavme si jednoduchý príklad.
Batéria nakúpi elektrinu zo siete, uloží ju a o niekoľko hodín ju použije v odbernom mieste alebo dodá späť do sústavy.
Ak by bola tá istá energia ekonomicky zaťažená neprimerane pri nabíjaní aj pri jej následnom využití, obchodný model BESS sa môže výrazne zhoršiť.
Pri batériových projektoch pritom často rozhodujú relatívne malé rozdiely medzi cenou elektriny pri nabíjaní a vybíjaní.
Ak významnú časť tohto spreadu spotrebujú sieťové a systémové platby, samotná cenová arbitráž nemusí byť dostatočne atraktívna.
Pre budúcu ekonomiku BESS preto nebude dôležitá iba cena technológie v €/kWh.
Rovnako dôležitá môže byť odpoveď na otázku:
Koľko bude stáť dostať jednu MWh do batérie, uložiť ju a následne ju použiť?
Menovitý výkon BESS nemusí znamenať rovnakú požiadavku na sieť
Ďalšou zásadnou témou je spôsob, akým sa bude posudzovať pripojenie batériového úložiska.
Ak má podnik napríklad BESS s výkonom 1 MW, neznamená to automaticky, že musí v každom okamihu zvýšiť svoj maximálny odber zo siete o ďalší 1 MW.
Moderný systém riadenia energie – EMS – môže nabíjanie batérie obmedzovať podľa aktuálnej spotreby podniku.
Zjednodušene:
spotreba podniku + nabíjanie BESS ≤ povolená kapacita odberu.
Rovnaký princíp môže fungovať aj opačným smerom.
Pri kombinácii FVE a BESS môže EMS kontrolovať export tak, aby výroba fotovoltiky a vybíjanie batérie neprekročili povolený limit dodávky do siete.
Pre investorov preto bude veľmi dôležité, či budú budúce pravidlá dostatočne zohľadňovať reálne riadené toky v mieste pripojenia, a nie iba jednoduchý súčet menovitých výkonov jednotlivých zariadení.
Importná a exportná kapacita
Pri batériových úložiskách sa zároveň čoraz viac ukazuje potreba oddelene pracovať s dvoma smermi toku energie.
Import určuje, aký výkon môže odberné miesto zo siete odoberať.
Export určuje, aký výkon môže do siete dodávať.
Tieto dve hodnoty nemusia byť pri BESS rovnaké.
Pri priemyselnom odbernom mieste môže napríklad významnú časť nabíjania batérie pokrývať existujúca kapacita, pretože EMS využije obdobia, keď je spotreba výrobného závodu nižšia.
Správne nastavenie importnej a exportnej kapacity preto môže mať zásadný vplyv nielen na technické riešenie, ale aj na náklady pripojenia a celkový CAPEX projektu.
Dáta budú pre BESS rovnako dôležité ako samotná batéria
Batériové úložisko bez kvalitných dát možno prevádzkovať.
Ťažšie ho však možno optimálne monetizovať.
Rozšírenie inteligentných meracích systémov patrí medzi oblasti, ktorým sa pripravovaná regulačná politika venuje. ÚRSO verejne deklaruje význam inteligentného merania aj možnosti zákazníkov lepšie rozhodovať o svojich energetických nákladoch.
Pre BESS sú intervalové dáta základom prakticky celého rozhodovacieho procesu:
dáta → analýza spotreby → dimenzovanie BESS → ekonomický model → prevádzkové riadenie.
Z údajov o spotrebe dokážeme identifikovať výkonové špičky.
Dokážeme vyhodnotiť potenciál peak shavingu.
Určiť optimálnu veľkosť batérie.
Porovnať spotovú cenu s profilom odberu.
Vyhodnotiť výrobu FVE.
A následne riadiť batériu podľa aktuálnych podmienok na odbernom mieste aj na trhu.
Pre budúci trh preto nebude rozhodujúce iba to, či zákazník inteligentné meradlo má.
Dôležité bude aj to, ako rýchlo, v akom formáte a cez aké rozhranie sa k dátam dostane zákazník, jeho EMS, agregátor alebo optimalizátor.
Samotná arbitráž nemusí stačiť
Jednou z najčastejších chýb pri hodnotení BESS je porovnávanie iba ceny elektriny pri nabíjaní a vybíjaní.
Ak je elektrina v jednej hodine za 50 €/MWh a neskôr za 150 €/MWh, na prvý pohľad vidíme spread 100 €/MWh.
To však ešte nie je čistý výnos batérie.
Do ekonomiky vstupuje:
- účinnosť nabíjania a vybíjania,
- degradácia batérie,
- sieťové a systémové poplatky,
- odchýlka,
- obchodné náklady,
- náklady agregátora alebo optimalizátora,
- rezervácia kapacity pre iné služby.
A práve preto bude tarifný režim BESS dôležitou súčasťou jeho ekonomiky.
V niektorých prípadoch môže zmena sieťových nákladov ovplyvniť návratnosť projektu viac než ďalšie zlacnenie samotných batériových článkov.
Peak shaving môže získať ešte väčší význam
Pre priemyselné firmy pritom nemusí byť najväčšou hodnotou batérie obchodovanie s elektrinou.
Veľmi zaujímavým využitím je peak shaving.
BESS dokáže krátkodobo pokrývať výkonové špičky prevádzky a tým znížiť maximálny výkon odoberaný zo siete.
To môže pomôcť:
- riadiť rezervovanú kapacitu,
- obmedziť prekročenia povolených limitov,
- vytvoriť priestor pre ďalšiu technológiu bez okamžitého posilnenia prípojky,
- optimalizovať distribučné náklady.
Ekonomika však závisí od konkrétnej tarifnej metodiky.
Rozhodovať bude spôsob výpočtu výkonového maxima, obdobie jeho vyhodnocovania aj prípadné sankcie za prekročenie.
Pri peak shavingu preto nestačí mať batériu.
Batéria musí vedieť, kedy má energiu šetriť a kedy ju použiť.
Opäť sa dostávame k významu EMS, predikcie spotreby a kvalitných dát.
Ďalšia príležitosť: lokálna flexibilita
Batériové úložiská môžu mať významnú hodnotu aj pre distribučnú sústavu.
V konkrétnej lokalite môžu napríklad:
- absorbovať prebytky výroby,
- znížiť odber počas preťaženia siete,
- obmedziť spätné toky,
- poskytovať rýchlu výkonovú flexibilitu.
Z pohľadu prevádzkovateľa distribučnej sústavy môže byť v niektorých situáciách ekonomicky výhodnejšie flexibilitu nakúpiť, než okamžite investovať do posilnenia vedenia alebo transformátora.
A práve tu môže v budúcnosti vzniknúť ďalší zdroj príjmu pre BESS.
Podmienkou však bude existencia reálneho trhu a jasných pravidiel:
kto flexibilitu objednáva, ako sa stanoví baseline, ako sa meria aktivácia, aká je požadovaná dostupnosť a ako sa služba zaplatí.
Kým takéto produkty nebudú reálne zavedené, ide stále skôr o potenciálny než garantovaný zdroj výnosov.
Budúcnosť BESS je v kombinovaní výnosov
Najodolnejší ekonomický model batériového úložiska pravdepodobne nebude stáť na jednej službe.
BESS môže počas svojho života plniť viacero funkcií:
- peak shaving,
- riadenie rezervovanej kapacity,
- zvýšenie vlastnej spotreby z FVE,
- spotová arbitráž,
- optimalizácia odchýlky,
- podporné služby,
- lokálna flexibilita,
- záložné napájanie.
Tento prístup sa označuje ako revenue stacking – kombinovanie viacerých zdrojov úspor a výnosov.
Európsky rámec pritom počíta s tým, že energetické úložiská môžu poskytovať viac služieb súčasne, pokiaľ je to technicky možné.
Kľúčové však bude správne riadenie kapacity.
Jednu MWh alebo jeden MW výkonu nemožno v tom istom okamihu sľúbiť dvom rôznym službám.
Preto sa ekonomická hodnota BESS bude čoraz viac presúvať od samotného hardvéru k EMS, optimalizácii, predikcii a obchodnej stratégii.
Standalone BESS verzus BESS za odberným miestom
Z pohľadu priemyslu je potrebné rozlišovať dva základné modely.
Standalone BESS je postavený primárne ako samostatné energetické aktívum.
Jeho ekonomika stojí najmä na trhových príležitostiach, podporných službách, arbitráži a flexibilite.
Takýto projekt môže generovať veľmi zaujímavé výnosy, zároveň je však viac vystavený volatilite trhu a budúcej saturácii jednotlivých služieb.
Druhým modelom je BESS integrovaný priamo do priemyselného odberného miesta.
Tu môže batéria kombinovať dva svety.
Na jednej strane vytvára úspory:
- znižuje špičky,
- optimalizuje rezervovanú kapacitu,
- zvyšuje vlastnú spotrebu FVE,
- poskytuje zálohu.
Na druhej strane môže vo voľných intervaloch vytvárať trhový výnos.
Pre priemyselné podniky môže byť práve táto kombinácia zaujímavá, pretože projekt nie je úplne závislý od jediného zdroja príjmov.
Čo zatiaľ nevieme
Príprava regulačnej politiky stále pokračuje.
Preto by bolo predčasné hovoriť o konkrétnych budúcich sadzbách alebo definitívnych podmienkach pre BESS.
O ekonomike projektov budú rozhodovať až následné konkrétne pravidlá, vyhlášky a metodiky.
Z pohľadu trhu bude dôležité sledovať najmä tieto otázky:
Bude pre BESS vytvorený jasný tarifný režim?
Ako sa bude posudzovať energia uložená a následne vrátená do siete?
Budú sa samostatne posudzovať importná a exportná kapacita?
Bude EMS a garantované obmedzenie výkonu zohľadnené pri pripojení?
Ako budú nastavené podmienky pre lokálnu flexibilitu?
Bude možné jednoducho kombinovať peak shaving, arbitráž, podporné služby a ďalšie využitia?
Aké dáta budú dostupné zákazníkovi a jeho optimalizátorovi?
Budú pravidlá medzi jednotlivými distribučnými spoločnosťami dostatočne jednotné a predvídateľné?
Odpovede na tieto otázky môžu mať na reálnu návratnosť projektov väčší vplyv než rozdiel niekoľkých desiatok eur v obstarávacej cene jednej kWh batériovej kapacity.
Čo to znamená pre firmy, ktoré pripravujú BESS už dnes
Čakať do roku 2028 s prípravou projektu nemusí byť správna stratégia.
Technická a ekonomická príprava BESS môže prebiehať už dnes.
Dôležité je však nepostaviť investičný model na jedinom predpoklade.
Projekt by mal byť schopný pracovať s viacerými scenármi:
- rôzne úrovne sieťových poplatkov,
- rôzny spôsob využitia kapacity,
- rôzne trhové výnosy,
- kombinácia FVE a spotreby,
- peak shaving,
- podporné služby,
- budúca lokálna flexibilita.
Čím flexibilnejšie je navrhnutá technológia, EMS a spôsob prevádzky, tým lepšie bude projekt pripravený reagovať na budúci regulačný rámec.
Záver: o hodnote BESS nebude rozhodovať iba batéria
Pripravovaná regulačná politika ÚRSO na roky 2028 – 2032 môže byť pre slovenský BESS trh významným momentom.
Samotný strategický dokument však ešte návratnosť konkrétneho projektu nevytvorí.
Rozhodovať budú až praktické pravidlá.
Pripojenie. Tarify. Meranie. Dáta. Flexibilita. A možnosť kombinovať viacero zdrojov hodnoty.
Pre priemyselné firmy preto dáva zmysel pozerať sa na BESS širšie než iba ako na batériu určenú na nákup lacnej a predaj drahej elektriny.
Najväčší potenciál môže mať úložisko integrované do celého energetického hospodárstva podniku, ktoré dokáže súčasne pracovať so spotrebou, FVE, rezervovanou kapacitou, výkonom, zálohou aj energetickými trhmi.
Budúca hodnota BESS preto nemusí byť iba v tom, koľko energie dokáže uložiť.
Bude v tom, koľko rôznych problémov a príležitostí dokáže vyriešiť jedným aktívom.
Jozef Sarnóczay
Zdroje
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – príprava regulačnej politiky 2028 – 2032
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – výzva odbornej verejnosti k príprave regulačnej politiky
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou
Celá debata | RSS tejto debaty