Energetika budúcnosti

Jedna z najčastejších otázok majiteľov firiem …. prečo už nemáme komoditu elektrickej energie za 40 Eur ako pred kovidom keď máme toľko elektriny za jadra. Odpoveď je jednoduchá … pretože cena elektriny nie je určovaná len tým, koľko elektriny Slovensko vyrobí.

Ak sa pozrieme na obdobie pred energetickou krízou (2016–2020), ceny elektriny na burze sa často pohybovali okolo 30–50 eur/MWh. Dnes sa dlhodobé kontrakty pre nasledujúce roky obchodujú často nad 90–110 eur/MWh.

Hlavné dôvody:

1. Plyn sa stal určujúcim zdrojom ceny v Európe Európsky trh funguje na princípe tzv. marginal pricing. Ak je dopyt 300 GW a posledný potrebný zdroj na pokrytie dopytu je plynová elektráreň, cenu pre všetkých určí práve táto plynová elektráreň. Pred rokom 2021 bol zemný plyn relatívne lacný. Po covide, energetickej kríze, vojne na Ukrajine, obmedzení ruských dodávok, cena plynu vystrelila niekoľkonásobne vyššie. Aj keď dnes plyn nie je tak drahý ako v roku 2022, stále je výrazne drahší než pred rokom 2020.

2. Narástli ceny emisných povoleniek EU ETS Pred 10 rokmi stáli emisné povolenky približne 5–10 eur/t CO2. Dnes sa pohybujú okolo 60–80 eru/t CO2. Pre plynové a uhoľné elektrárne to znamená vyššie výrobné náklady. Keďže práve tieto zdroje často určujú trhovú cenu, zdražuje to elektrinu pre celý trh.

3. Európa odstavila časť lacných zdrojov Za posledných 15 rokov sa zatvorilo: – veľa uhoľných elektrární, – časť jadrových elektrární (najmä v Nemecku), – niektoré staré tepelné zdroje. Zároveň rastie spotreba elektriny v doprave, tepelných čerpadlách a priemysle. Rezerva výkonu sa zmenšila.

4. Investori započítavajú budúce riziká a cena forwardov nie je len dnešná cena výroby. Obsahuje: – očakávané ceny plynu, – ceny CO2, – geopolitické riziká, – náklady na nové investície do sietí a zdrojov. Preto je dnes elektrina drahšia aj keď práve teraz nesvieti kríza ako v roku 2022.

5. Slovensko nie je energetický ostrov Takže čo s tým , že … „Veď máme jadro, prečo nie je elektrina za 40 €?“

Pretože elektrina sa obchoduje na spoločnom európskom trhu. Ak je cena v Nemecku 100 eur, slovenský výrobca nebude predávať za 40 eur, keď môže predať za 100 eur na rovnakom trhu.

Cena sa teda neurčuje podľa nákladov slovenského jadra, ale podľa európskej ponuky a dopytu.

Zaujímavé však je, že keby mala Európa výrazne viac:

– jadra,

– vetra,

– soláru,

– vodných elektrární,

– batériových úložísk,

… tak by plynové elektrárne určovali cenu počas oveľa menšieho počtu hodín a priemerná cena by pravdepodobne klesla bližšie k úrovniam 40–60 eur/MWh.

To je v skutočnosti hlavný argument zástancov jadra aj OZE … nie že jeden zdroj nahradí druhý, ale že čím väčší je prebytok lacných bezpalivových zdrojov, tým menej často cenu určuje drahý plyn.

Ruku na srdce, keby sa tu “ páni veľkomožní nehrali s 3D šachovnicami tohoto sveta “ , tak by sme tu stále mali lacný plyn a lacné energie a nepotrebujeme sa hádať medzi sebou či vietor áno alebo nie a či nové plynové zdroje áno alebo nie a pod.

Pretože každý uhol pohľadu či už na vietor alebo na plyn má v niečom právdu a zároveň je však veľmi ďaleko od riešenia tejto situácie …

Takže pravda je niekde uprostred … záleží kto určuje aktuálne pravidlá !

Jozef Sarnóczay, Head of Strategy