Energetika budúcnosti

Slovenská energetika predstavuje významný a stabilný segment národného hospodárstva, ktorý zamestnáva približne 22 000 až 25 000 ľudí priamo v jadre odvetvia. Tento údaj sa viaže najmä na činnosti spadajúce pod oblasť dodávky elektriny, plynu, pary, vzduchu, teda na tradičné energetické podniky, výrobu, distribúciu a infraštruktúrnu prevádzku. Ak však energetiku nevnímame iba úzko cez klasické výrobné a distribučné spoločnosti, ale zahrnieme aj širší ekosystém subdodávateľov, servisných firiem, inštalatérov, technologických integrátorov, ťažbu, obnoviteľné zdroje a súvisiace technické služby, počet pracovných miest naviazaných na energetiku presahuje hranicu 50 000.

Slovenská energetika už dávno nie je iba o elektrárňach a distribúcii

Ťažisko zamestnanosti v tradičnej energetike je stále sústredené vo veľkých sieťových a výrobných podnikoch. Slovenské elektrárne ako najväčší výrobca elektriny zamestnávajú približne 4 000 až 4 500 ľudí. Významnú časť trhu práce tvoria aj distribučné a dodávateľské skupiny, ako Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika, vrátane ich distribučných spoločností. Tieto podniky zamestnávajú tisíce technikov, projektantov, špecialistov na prevádzku sietí, obchodníkov, dispečerov a odborníkov na správu infraštruktúry. Podobne silný zamestnávateľský význam má plynárenský segment, najmä SPP a SPP-distribúcia, kde pracovné miesta vznikajú okolo správy, údržby a rozvoja plynárenskej infraštruktúry.

Popri tradičnej energetike sa však čoraz výraznejšie formuje nový rastový segment, ktorým je zelená energetika.

Zelená energetika sa mení na nový priemyselný pilier ekonomiky

Obnoviteľné zdroje energie už dnes na Slovensku nevystupujú iba ako doplnková ekologická téma, ale ako reálny priemyselný sektor s významným dopadom na zamestnanosť. Podľa dostupných odhadov v sektore OZE pracuje viac ako 22 000 ľudí. Tento počet približuje zelenú energetiku k veľkosti jednej veľkej automobilky vrátane širšej siete jej subdodávateľov. To je strategicky dôležité, pretože Slovensko je krajina dlhodobo závislá od automobilového priemyslu a zelená energetika predstavuje jednu z mála oblastí, ktorá môže v budúcnosti vytvoriť porovnateľne silný priemyselný pilier.

Najväčší podiel pracovných miest v slovenskej zelenej energetike dnes nevzniká priamo pri prevádzke elektrární, ale najmä vo výrobe komponentov, inštaláciách, servise, projektovaní a technologickej integrácii.

Tepelné čerpadlá dominujú trhu práce v OZE

Mimoriadne silným segmentom sú tepelné čerpadlá, kde sa odhaduje viac ako 16 500 pracovných miest. Slovensko sa v tejto oblasti stáva dôležitým európskym výrobným a exportným uzlom. Prilákané investície presiahli stovky miliónov eur a väčšina produkcie smeruje na zahraničné trhy. To znamená, že slovenský pracovný trh profituje nielen z domácej energetickej transformácie, ale aj z európskeho dopytu po dekarbonizačných technológiách.

Fotovoltika zažíva prudký rast a vytvára tisíce nových pracovných miest

Fotovoltika a biomasa predstavujú ďalšiu významnú časť OZE zamestnanosti. V prípade fotovoltiky vznikajú pracovné miesta najmä v lokálnych inštalačných firmách, projektovaní, revíziách, montáži, servise a pri budovaní väčších solárnych zdrojov. Dopyt po fotovoltike rastie najmä preto, že domácnosti aj firmy hľadajú spôsob, ako znížiť náklady na elektrinu, zvýšiť energetickú sebestačnosť a znížiť závislosť od volatilných trhových cien.

Biomasa a bioplynové stanice zas vytvárajú pracovné miesta v prevádzke, údržbe, logistike paliva a regionálnych dodávateľských reťazcoch. Vodná energetika zostáva tradičným pilierom slovenskej bezemisnej výroby elektriny a vyžaduje stabilný počet vysokokvalifikovaných technických pracovníkov.

Do roku 2030 môže zelená energetika vytvoriť desiatky tisíc nových pracovných miest

Z hľadiska budúceho vývoja sa očakáva, že zelený energetický sektor bude do roku 2030 jedným z najrýchlejšie rastúcich zamestnávateľských odvetví v krajine. Podľa dostupných prognóz môže počet pracovných miest v OZE dosiahnuť 50 000 až 77 000. Tento rast nebude spôsobený iba výstavbou nových zdrojov, ale aj potrebou modernizovať distribučné siete, pripájať decentralizované zdroje, integrovať batériové úložiská, rozvíjať flexibilitu, zvyšovať energetickú efektívnosť a vytvárať nové obchodné modely okolo riadenia spotreby a výroby.

FVE, BESS a vietor patria medzi najrýchlejšie rastúce segmenty energetiky

Ak sa zameriame výhradne na segmenty FVE, BESS a veternú energetiku, aktuálny počet pracovných miest na Slovensku sa odhaduje približne na 4 500 až 5 500. Tieto tri oblasti dnes tvoria približne štvrtinu celkovej zamestnanosti v zelenej energetike, pretože dominantnú časť stále tvorí výroba a inštalácia tepelných čerpadiel.

Zároveň však práve FVE, BESS a vietor patria medzi segmenty s najvyšším rastovým potenciálom, keďže priamo súvisia s transformáciou elektroenergetiky, decentralizáciou výroby a potrebou flexibility.

Fotovoltika sa stáva chrbtovou kosťou decentralizovanej energetiky

Fotovoltika je v tejto trojici aktuálne najväčším zamestnávateľom. Odhadovaná zamestnanosť sa pohybuje približne na úrovni 3 500 až 4 000 ľudí, pričom do roku 2030 sa predpokladá nárast až na približne 13 800 pracovných miest.

Tento rast bude poháňaný kombináciou strešných inštalácií pre domácnosti, firemných fotovoltických systémov, priemyselných areálových riešení a veľkých solárnych parkov. Fotovoltika je pracovne intenzívna najmä vo fáze predaja, projektovania, povoľovania, montáže, revízie a servisu. Čím viac decentralizovaných zdrojov vzniká, tým väčší je dopyt po lokálnych technických kapacitách.

Batériové úložiská sa stávajú strategickým centrom modernej energetiky

Batériové úložiská sú dnes menší, ale strategicky veľmi dôležitý segment. Aktuálne zamestnávajú približne 500 až 1 000 ľudí, pričom do roku 2030 môže tento počet narásť na 3 000 až 5 000.

BESS však nemožno hodnotiť iba cez počet pracovných miest. Ide o segment s vysokou pridanou hodnotou, pretože kombinuje elektroenergetiku, výkonovú elektroniku, softvér, automatizáciu, obchodovanie s elektrinou, predikciu cien, riadenie flexibility a služby pre sieť.

Pracovné miesta v BESS preto vznikajú najmä v oblastiach návrhu technického riešenia, integrácie do priemyselných prevádzok, EMS systémov, SCADA komunikácie, optimalizačných algoritmov, obchodovania na krátkodobých trhoch a poskytovania podporných služieb.

Veterná energia môže po odblokovaní legislatívy spustiť nový investičný boom

Veterná energetika je na Slovensku zatiaľ minimálne rozvinutá a aktuálne zamestnáva menej ako 200 ľudí. Dôvodom nie je technologická nepoužiteľnosť vetra, ale najmä dlhodobé legislatívne, povoľovacie a spoločenské bariéry.

Ak sa však povoľovacie procesy zjednodušia a otvorí sa priestor pre výstavbu veterných parkov, môže ísť o jeden z najprudšie rastúcich segmentov. Prognózy hovoria až o 14 400 pracovných miestach do roku 2030.

Tento nárast by nevznikal iba pri samotnej prevádzke turbín, ale najmä v developmente projektov, povoľovaní, výstavbe, logistike, servise, údržbe a správe veterných parkov.

Slovensko má šancu stať sa regionálnym centrom modernej energetiky

Spoločný potenciál FVE, BESS a veternej energetiky tak môže do roku 2030 dosiahnuť približne 32 000 pracovných miest, čo by znamenalo viac ako šesťnásobný nárast oproti dnešnému stavu.

Tento vývoj je zásadný nielen z pohľadu trhu práce, ale aj z pohľadu konkurencieschopnosti Slovenska. Ak krajina dokáže vybudovať dostatok odborných kapacít v týchto oblastiach, môže sa stať regionálnym centrom pre modernú energetiku, najmä v oblasti priemyselnej flexibility, BESS integrácie a riadenia decentralizovaných zdrojov.

Budúcnosť energetiky nebude o výrobe elektriny, ale o riadení energie

Kľúčovým záverom je, že energetika sa mení z klasického infraštruktúrneho odvetvia na technologický ekosystém. Budúcnosť už nebude stáť iba na tom, kto elektrinu vyrobí, ale kto ju dokáže správne riadiť, uskladniť, zobchodovať a optimalizovať.

Preto bude rásť dopyt po nových typoch profesií, ktoré kombinujú technické, dátové a obchodné kompetencie. Najväčší nedostatok možno očakávať pri projektantoch, revíznych technikoch, elektroinžinieroch, špecialistoch na BESS, energetických analytikoch, obchodníkoch s flexibilitou, vývojároch EMS systémov a expertoch na integráciu obnoviteľných zdrojov do siete.

Najväčšou konkurenčnou výhodou budú know-how a ľudia

Pre firmy pôsobiace v energetike z toho vyplýva jasná strategická potreba. Nestačí sledovať iba technológie a investičné príležitosti. Rovnako dôležité bude budovať ľudský kapitál, interné know-how a schopnosť prepájať energetiku s dátami, automatizáciou a obchodovaním.

Práve táto kombinácia rozhodne o tom, kto bude v novej energetike iba dodávateľom technológie a kto sa stane skutočným tvorcom hodnoty.

Jozef Sarnóczay, Head of Strategy